Časy sa menia, ale jedna vec ostáva rovnaká – túžba patriť do kolektívu. Čo sa však stane, keď sa škola namiesto miesta pre kamošov stane „bojiskom“? Na našej škole sa snažíme tomu predchádzať a žiakov v tejto téme vzdelávať. Rozvíjame emocionálnu inteligenciu, sociálne zručnosti a vytvárame podmienky pre priateľské vzťahy v triednych kolektívoch. Venujú sa tomu triedni učitelia na ranných kruhoch, školský podporný tím, ale prizývame aj externých lektorov.
Vo februári a marci sme na našej škole privítali odborníkov na prevenciu – mjr. Ing. Jozefa Hrehu z Policajného zboru vo Vranove nad Topľou a JUDr. Branislava Piršča a Mgr. Andreu Barabasovú z Úradu prevencie kriminality Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ktorí sa so žiakmi 5. až 8. ročníkov venovali téme šikany a kyberšikany. Prednášok sa zúčastnilo 210 žiakov. Lektori odborne, zrozumiteľne a obsahovo kvalitne priblížili žiakom túto tému. Žiakov najviac zaujali tematické ilustračné videá, ocenili príklady z praxe a možnosť na tému diskutovať.
Čo sa žiaci na prednáške dozvedeli?
1. Čo je to vlastne šikana?
Šikana nie je len „nevinné doťahovanie sa“. Je to úmyselné a opakované ubližovanie a obeť sa nevie alebo nedokáže brániť. Môže mať mnoho podôb:
• Fyzická: bitka, strkanie alebo ničenie vecí.
• Slovná: nadávky, výsmech z oblečenia, postavy či známok.
• Sociálna: keď ťa schválne ignorujú, vyčleňujú z partie alebo o tebe šíria klamstvá.
2. Kyberšikana: Agresor vo vrecku
Kyberšikana je ešte zákernejšia, pretože ťa prenasleduje aj doma v tvojej izbe. Prebieha cez sociálne siete, hry alebo správy. Čo tam patrí?
• Písanie hnusných komentárov.
• Zdieľanie fotiek s cieľom niekoho ponížiť.
• Vytváranie nenávistných skupín.
• Vylučovanie zo skupinových chatov.
3. Prečo to robia?
Často si myslíme, že útočník je „silný“. Pravdou je, že agresori si útokmi často len kompenzujú vlastnú neistotu alebo problémy. Nič z toho však neospravedlňuje to, že niekomu ničia život.
4. Čo robiť, ak sa to deje tebe?
• Neobviňuj sa: nie je to tvoja chyba. Nikto si nezaslúži, aby sa s ním takto zaobchádzalo.
• Nereaguj s hnevom: to je presne to, čo útočník chce.
• Ukladaj si dôkazy: pri kyberšikane si rob screenshoty správ a komentárov.
• Povedz to dospelému: oslov učiteľa, výchovného poradcu, sociálneho pedagóga, školského špeciálneho pedagóga alebo rodičov. Ak sa bojíš, využi anonymnú schránku dôvery v škole, ktorú máme umiestnenú na chodbe pri dielňach.
5. Čo ak si svedkom?
Tvoja mlčanlivosť je pre agresora súhlasom. Stať sa „záchranným kolesom“ neznamená žalovať. Znamená to byť férový. Zastaň sa spolužiaka alebo o tom informuj niekoho, kto môže pomôcť.
Pamätaj: To, čo napíšeš alebo povieš, definuje teba, nie toho druhého. Skúsme zo školy urobiť miesto, kde sa každý cíti v bezpečí.
Mgr. Anna Čušková- sociálny pedagóg
